Deutsch (Deutschland)English (United Kingdom)Italian (Italy)Polish (Poland)

Posolstvo Urbi et Orbi

Utorok, 10 Apríl 2012 08:12 Páter Peter
E-mail Tlačiť PDF
Vatikán, 9. apríla (RV) - Svätý Otec Benedikt XVI. predniesol tradičné pososltvo Urbi et Orbi. Prinášame plné znenie príhovoru.
Drahí bratia a sestry z Ríma a celého sveta!
„Surrexit Christus, spes mea“ – „Vstal Pán, Kristus, nádej moja“ (Veľkonočná sekvencia).
Nech vám všetkým zaznieva plesajúci hlas Cirkvi slovami, ktoré tento starodávny hymnus vkladá na pery Márie Magdalény, prvej, čo vo Veľkonočné ráno stretla vzkrieseného Krista. Bežala za ostatnými učeníkmi a s radostným srdcom im oznámila: „Videla som Pána“ (Jn 20,18). Aj my, potom, čo sme prešli púšťou pôstu a dní utrpenia, dnes víťazne voláme. „Vstal z mŕtvych! Naozaj vstal z mŕtvych!“.
Každý kresťan znovu prežíva skúsenosť Márie Magdalény. Je to stretnutie, čo mení život: stretnutie s jedinečným mužom, ktorý nám dáva zakúsiť plnosť Božej dobroty a pravdy, ktorý nás vyslobodzuje zo zlého nie nejakým povrchným, chvíľkovým spôsobom, ale oslobodzuje nás radikálne, uzdravuje nás v plnosti a navracia nám našu dôstojnosť. Preto Mária Magdaléna nazýva Ježiša „moja nádej“, pretože on bol ten, kto jej umožnil znovu sa narodiť a daroval jej novú budúcnosť, život dobrý a slobodný od hriechu. „Kristus moja nádej“ znamená, že každá moja túžba po dobre v ňom nachádza skutočnú možnosť: s ním môžem dúfať, že sa môj život stane dobrým a plným, večným, pretože sám Boh sa priblížil natoľko, že vstúpil do našej ľudskej prirodzenosti.
Avšak i Mária Magdaléna, tak ako ostatní apoštoli, musela vidieť Ježiša, odmietnutého predstaviteľmi národa, zatknutého, bičovaného, odsúdeného na smrť a ukrižovaného. Muselo byť neznesiteľným vidieť stelesnené Dobro podriadené ľudskej zlomyseľnosti, Pravdu vysmievanú klamstvom, Milosrdenstvo zranené pomstou. Zdalo sa, že Ježišovou smrťou zlyhala nádej tých, čo mu dôverovali. Avšak táto nádej sa nikdy úplne nestratila: predovšetkým v srdci Panny Márie, Ježišovej matky, ostal horieť plamienok i v temnotách noci. Nádej v tomto svete je nezlučiteľná s tvrdosťou zla. Nie je to len múr smrti, ktorý jej kladie prekážky, ale ešte oveľa viac skutočnosti vyhrotené nenávisťou, pýchou, klamstvom a násilnosťou. Ježiš prešiel týmto smrteľným sprisahaním, aby nám otvoril cestu vedúcu do Kráľovstva života. V jednej chvíli sa zdalo, akoby bol Ježiš premožený: tma zahalila svet, Božie ticho bolo totálne, a zdalo sa, že slovo nádej je úplne zbytočné.
A zrazu, ráno prvého dňa po sobote, je hrob prázdny. Ježiš sa zjavuje Márii Magdaléne, iným ženám a učeníkom. Viera sa rodí ešte viac živá a silnejšia ako kedykoľvek predtým. Už nepremožiteľná, pretože je postavená na rozhodujúcej skúsenosti: „Smrť a život sa stretli / v obdivuhodnom zápase. / Pán života bol mŕtvy, / ale teraz, živý, triumfuje“. Znaky zmŕtvychvstania dosvedčujú víťazstvo života nad smrťou, lásky nad nenávisťou, milosrdenstva nad pomstou: „Hrob živého Krista, / sláva vzkrieseného Krista, / a anjeli, ktorí sú jeho svedkami, / šatka a jeho plachty“.
Drahí bratia a sestry! Ak Ježiš vstal z mŕtvych, preto – ale iba preto – sa udialo niečo skutočne nové, čo mení stav človeka a sveta. Preto je Ježiš ten, komu môžeme úplne dôverovať. Nie len jeho posolstvu, ale práve Jemu, pretože ako vzkriesený už nepatrí do minulosti, ale je prítomný dnes, živý. Kristus je osobitným spôsobom nádejou a útechou pre kresťanské spoločenstvá, ktoré sú kvôli viere ťažko skúšané diskrimináciou a prenasledovaním. Prostredníctvom svojej Cirkvi stojí, ako sila nádeje, blízko pri každom ľudskom utrpení a znášaní nespravodlivosti.
Vzkriesený Kriste, daruj nádej Blízkemu východu, aby členovia všetkých etník, kultúr a náboženstiev tohto regiónu spolupracovali na budovaní spoločného dobra a rešpektovaní ľudských práv. Aby sa osobitne v Sýrii zastavilo krviprelievanie a bezodkladne sa nastúpilo na cestu vzájomného rešpektu, dialógu a zmierenia, ako k tomu vyzýva aj medzinárodné spoločenstvo. Nech mnohí utečenci z tejto krajiny a tí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, nájdu prijatie a solidárnosť, aby si mohli uľahčiť vo svojom utrpení. Nech Veľkonočné víťazstvo povzbudí iracký národ, aby vynaložil maximálne úsilie pokročiť na ceste stability a rozvoja. Nech vo Svätej zemi, Izraelčania a Palestínčania znova pokračujú s odvahou v mierovom procese.
Nech Pán, víťaz nad zlom a smrťou, podporuje kresťanské komunity na Africkom kontinente, nech im dá nádej v zápase s ťažkosťami, nech ich urobí budovateľmi pokoja a tvorcami rozvoja spoločnosti, do ktorej patria.
Vzkriesený Ježišu, poteš trpiace národy Afrického rohu a vzbuď v nich túžbu po zmierení; pomôž oblasti Veľkých Jazier, Sudánu a Južnému Sudánu a daruj ich obyvateľom silu odpustenia. Nech oslávený Kristus daruje pokoj a stabilitu Mali, ktoré sa nachádza v chúlostivej politickej situácii. Nigérii, ktorá sa v uplynulých mesiacoch stala divadlom krvavých teroristických útokov, nech veľkonočná radosť prinesie potrebnú energiu na vybudovanie pokojnej spoločnosti, ktorá rešpektuje náboženskú slobodu svojich občanov.
Požehnanú Veľkú noc!
Preklad: Jozef Šofranko SJ
 

Pôstne obdobie

Streda, 22 Február 2012 13:13 Páter Peter
E-mail Tlačiť PDF
Začalo sa pôstne obdobie
Bratislava, 20. februára (TK KBS) - Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Tento rok pripadá na 22. februára. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“.
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele (zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú). Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - v stredy a piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov - najmä hlbokých poklôn.
 

Slávnosť všetkých svätých a Spomienka na všetkých verných zosnulých

Nedeľa, 30 Október 2011 13:57 Páter Peter
E-mail Tlačiť PDF
Katolícka Cirkev si v novembri pripomína dva významné sviatky. Prvým je Slávnosť všetkých svätých (1. november). Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom Slávnosti všetkých svätých.

Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 - 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 - 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých.

Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkov. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.

Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je Slávnosť všetkých svätých dňom pracovného pokoja.

Druhým významným sviatkom je spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Tento sviatok nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých. Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí.

Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: sv. spoveď (krátko predtým alebo potom), sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Sv. otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.

Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie obvyklé podmienky.

Zdroj: Direktórium 2005. Liturgická komisia KBS. Trnava. SSV. 2003

 

Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána

Streda, 08 December 2010 21:21 Páter Peter
E-mail Tlačiť PDF
Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána

Vatikán (8. decembra, RV) - Na Námestí sv. Petra sa dnes zišli tisícky pútnikov, aby si vypočuli príhovor Svätého Otca a pomodlili sa spoločne s ním mariánsku modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI. im povedal:

Drahí bratia a sestry!
Dnes naše stretnutie k modlitbe Anjel Pána naberá mimoriadne svetlo v kontexte so slávnosťou Máriinho Nepoškvrneného počatia. V liturgii dnešnej slávnosti zaznieva evanjelium o zvestovaní (Lk 1,26-38), ktoré obsahuje dialóg medzi anjelom Gabrielom a Pannou Máriou. „Zdravas´ milosti plná, Pán s tebou“, hovorí Boží posol a týmto spôsobom zjavuje najhlbšiu podstatu Márie, jej meno, ktorým ju sám Boh poznáva: „Milosti plná“. Tento výraz, ktorý nám je taký blízky už od detstva, pretože ho vyslovujeme zakaždým, keď recitujeme modlitbu Zdravas´ Mária, nám ponúka vysvetlenie mystéria, ktoré dnes slávime. Mária už od okamihu, keď bola počatá svojimi rodičmi, stala sa objektom mimoriadneho obľúbenia zo strany Boha, ktorý vo svojom večnom pláne spásy ju vyvolil, aby sa stala matkou jeho syna, ktorý sa stal človekom a kvôli tomu ju uchránil od dedičného hriechu. A preto sa k nej anjel obracia týmto menom, ktoré doslovne znamená: „odjakživa zahrnutá Božou láskou“, jeho milosťou.
Mystérium Nepoškvrneného počatia je zdrojom vnútorného svetla, nádeje a potechy. Uprostred skúšok života a obzvlášť vo všetkých protirečeniach, ktoré človek zakusuje v sebe samom ako aj okolo seba, Mária, Kristova matka, nám hovorí, že milosť je väčšia ako hriech, že Božie milosrdenstvo je silnejšie ako zlo a vie ho pretvoriť na dobro. Bohužiaľ, každý deň sa stretávame so zlom, ktoré sa ukazuje v rôznych podobách vo vzťahoch a v udalostiach, no má svoj pôvod v srdci človeka, v srdci zranenom, chorom a neschopnom uzdraviť samé seba. Sväté písmo nám zjavuje, že pôvodcom každého zla je neposlušnosť voči Božej vôli a že smrť nad nami panuje, pretože ľudská sloboda podľahla pokušeniam Zlého. Ale Boh sa nevzdáva svojho plánu lásky a života: skrze dlhú a trpezlivú cestu zmierenia pripravil novú a večnú zmluvu, spečatenú krvou jeho syna, ktorý aby seba samého obetoval, „narodil sa zo ženy“ (Gal 4,4). Táto žena, Panna Mária, mala už dopredu osoh z vykupiteľskej smrti jej syna a od okamihu počatia bola uchránená od poškvrny viny. Tak aj nám so svojím nepoškvrneným srdcom hovorí: dôverujte Ježišovi, on vás zachráni.

Drahí priatelia, dnes popoludní opäť ako už tradične Márii vzdáme úctu pri pamätníku, zasvätenom Nepoškvrnenej panne, na Španielskom námestí. Týmto nábožným aktom sa stanem interpretom lásky veriacich Ríma a celého sveta k Matke, ktorú nám Kristus daroval. Jej príhovoru zverujem najurgentnejšie potreby Cirkvi a sveta. Nech nám ona pomáha predovšetkým k viere v Boha, k dôvere v jeho slovo, k neustálemu odmietaniu zla a k voľbe dobra.
 


1. strana z 2