Program „Redemptoris Missio“

Redemptoris Missio je programom evanjelizácie pokrstených a tých, ktorí nepoznajú Krista. Chceme formovať nových evanjelizátorov pre novú evanjelizáciu. Ponúkame jednoduchý, praktický a komplementárny program, ktorý ma jasne určený cieľ, stratégiu a metódu. Program je „nástrojom“ pre už existujúce hnutia, spoločenstva, modlitebné skupiny, cirkevné organizácie. Pomôže urobiť z farnosti, modlitebnej skupiny -  zevanjelizované a evanjelizujúce spoločenstvo. Dáva možnosť iniciovania nových spoločenstiev. Každému účastníkovi pomôže v osobnom stretnutí so zmŕtvychvstalým Kristom, aby bol svedkom tohto stretnutia a živým členom Cirkvi.


1. Redemptoris Missio - história.


1980 – vzniká Kerygmatická Škola Evanjelizácie „San Andres“ v Mexiko, založená katolíkom Jose Prado Floresom.

1981 – začiatok spolupráce: Jose Prado Flores a páter Emiliano Tardif

1990 – rozšírenie pôsobenia na Taliansko a Východnú Európu

1993 – Medzinárodná Škola Evanjelizácie v Ríme (J. Prado Flores, E. Tardif, R. Arganaraz)

1994 – začiatok pôsobenia v Poľsku: Škola novej evanjelizácie sv. Pavla v Kielcach a ďalšie školy

1998 – program formácie dostáva názov a logo Redemptoris Missio

2000 – vzniká Centrum Modlitby a Evanjelizácie sv. Pavla v Kielcach (Poľsko), ktoré je Centrom formácie Redemptoris Missio.


Katolícka Škola Novej Evanjelizácie sv. Filipa


1996 – naviazanie spolupráce so Školou sv. Pavla. Vzniká prvá evanjelizačná ekipa na dávanie kurzov.

1997 – vzniká Komunita sv. Filipa (Olsztyn)

1998 – Provincial poľskej provincie Misionárov Saletínov potvrdzuje Školu novej evanjelizácie sv. Filipa ako dielo vedené reholou Misionárov Saletínov zo sídlom v Mrągowie (Poľsko).

29.12.1998 – dekrét arcibiskupa Edmunda Piszcza (arcidiecéza Warmia) zatvrdzujúci Školu

2000 – Škola začína pôsobenie na Slovensku (Považská Bystrica – Rozkvet) pri reholi Misionárov Saletínov


Tajomstvo, ktoré žijeme:


KERIGMA /kerygma/ : Ohlasovanie Ježiša zomrelého, zmŕtvychvstalého a osláveného ako Spasiteľa, Pána a Mesiáša.


KARISMA /charizma/ : Evanjelizácia v moci Ducha Svätého.


KOINONIA /spoločenstvo/ : Žiť spásu v spoločenstve a budovanie zevanjelizovaných spoločenstiev v Cirkvi.


Cieľ:


Škola formuje evanjelizátorov, formátorov evanjelizátorov, iniciátorov škôl novej evanjelizácie – tak aby každý katolík vedel jednoducho a praktický hlásať Božie Slovo. Slúži a formuje spoločenstva v Cirkvi, aby evanjelizovali.



Metóda:

Evanjelizačné kurzy, modlitba, štúdium, prax.



Spiritualita:


Byť učeníkom Ježiša. Nechať sa viesť Duchom Svätým, aby každý zakúsil osobné stretnutie s Ježišom ako osobným Pánom a Spasiteľom

Evanjelizačný kurz Filip

Evanjelizačný kurz Filip je zameraný na vytvorenie osobnej skúsenosti s Bohom – Láskou.

Cirkev vo svojich počiatkoch krstila iba konvertitov. Dnes má však opačnú úlohu: evanjelizovať pokrstených. Evanjelizácia má svoj vlastný proces, ktorý nie je možné obrátiť, pretože by sa tým stratila vnútorná sila Božieho slova. Je potrebné najprv predstaviť Ježiša, ktorý tvorí stred a základ dobrej zvesti a až potom vykladať pravdy, zákony a požiadavky Ježiša.

Je nelogické na začiatku požadovať dodržiavanie kresťanskej morálky u ľudí, ktorí nepoznajú Krista ako svojho Spasiteľa a Pána. Je absurdné začínať výklad kresťanskej náuky následkami, a nie nevyhnutným základom: osobou Ježiša.



Prvá časť evanjelizácie nesie názov kerygma. Pozostáva z predstavenia Ježiša s jeho troma veľkými prívlastkami: ako Spasiteľa, Pána a Mesiáša. Nazýva sa aj ohlasovanie, pretože ohlasuje smrť, zmŕtvychvstanie a oslávenie Ježiša.

Kerygma je základom stavby. Katechéza preto nenahrádza kerygmu, ktorá je predovšetkým život, ani ju nepredchádza. Skutočná evanjelizácia začína kerygmou, ktorá je novým životom, skúsenosťou viery, dobrou zvesťou a mocou Ducha.


Celé ohlasovanie je založené na radostnej správe: Ježiš nás zachránil! Len Duch Svätý spôsobuje, že patríme Kristovi. Je princípom nového života, ktorý priniesol Kristus tomuto svetu. Duch svedčí o Kristovi v našom srdci a obohacuje spoločenstvo veriacich pestrosťou svojich plodov a chariziem, aby ohlasovali evanjelium s mocou.


Mnohé komunity, ktoré sa nazývajú kresťanskými, sa viac podobajú na cintoríny, než na prejav života v hojnosti, ktorý Kristus priniesol svetu. Preto v týchto časoch života Cirkvi je najnaliehavejšie predstaviť kerygmu tým,


ktorí boli pokrstení, ale osobne sa nestretli s Pánom, ani nežijú svoje synovstvo
ktorí prijali sviatosť birmovania, ale nikdy nepocítili pôsobenie Ducha
ktorí síce navštevujú nedeľné sväté omše, ale ich život nie je Eucharistiou, ktorá by posväcovala svet pre Boha
a nakoniec – všetkým, ktorí prijímajú sviatosti, ale doteraz reálne a konkrétne nezažili spásu v Ježišovi


Evanjelizačný kurz Filip neposkytuje receptár návodov, ktorých účinnosť nebola nikdy vyskúšaná. Naopak. Vychádza zo skúsenosti a tradícii katolíckej Cirkvi, ale aj tej, ktorá je žitá v univerzálnej Cirkvi. To čo predkladáme, nie je teória, ale svedectvo. Je to svedectvo Charizmatickej obnovy v našich časoch.


V prípade záujmu môžete sa prihlásiť na adrese:

P. Zbigniew Gierlak MS

Chrenovec 275

972 32 Chrenovec - Brusno


Tel: 0904 562 877, 046/ 5471 293

Svedectva



(1)

Chcem sa s vami podeliť o poznanie, ktoré mi do života vniesol Pán Ježiš.

Začalo sa to tým, keď ma pozval na kurz Filip. Naša sestrička priniesla knižky, ktoré sme si mohli na tomto kurze zakúpiť. Keď som ich prezerala hneď som si všimla malú knižku s názvom „5 krokov na ceste k uzdraveniu z potratu“ a pochopila som, že ťa knižka patrí do mojich rúk.

Pred 10. rokmi som podstúpila interrupciu a všetku bolesť a okolnosti som si hlboko zamkla vo svojom srdci a snažila som sa na všetko zabudnúť – žiť život ako by sa nič nestalo ale bolesť zostala a vracala sa stále späť.

Po prečítaní tejto knižky som dve noci preplakala, všetka bolesť z hĺbky môjho srdca vyplávala na povrch a Pán Ježiš mi umožnil spoznať a stretnúť sa s mojim nenarodeným dieťatkom.

Pri raňajkách som sedela so svojimi deťmi – 6-ročným synom a 3-ročnou dcérkou. Pozrela som na ňu a oslovila som ju „Anička“. Syn ma upozornil, že ona sa tak nevolá. Vtedy som si uvedomila, že to meno patrí môjmu nenarodenému dieťatku.

O niekoľko hodín neskôr som išla po meste a stretla som dievčatko, ktoré sa uprene na mňa zahľadelo. Zostala som v rozpakoch – čo ho tak zaujalo? V tej chvíli som si uvedomila, že tá tvárička, tá podoba patrí môjmu nenarodenému dieťatku.

Môj Pán mi dal spoznať moje dieťatko – dal mi vedieť, že mám dcérku a ukázal mi jej tváričku. Druhú noc, keď už všetci spali som sa snažila zaspať aj ja. Počula som zavolať kľudným hláskom „mami“. Vstala som a išla do detskej izby. Moja 3-ročná dcérka sedela na posteli a pozerala na mňa. Zobrala som ju do náručia a ona sa mi silno ovinula okolo krku. Stískala ma, hladkala a povedala len jednu vetu: „mami, aká si tmavá“, a stále na mňa uprene pozerala. Dala som si ju ku sebe do postele a v jej objatí som zaspala. Prebudila som sa opäť – ona sedela na posteli a meravo na mňa pozerala. Vtedy som si uvedomila úžasnú vec – ja som ju držala v náručí, cítila som jej prítomnosť prostredníctvom mojej 3-ročnej dcérky.

Vďaka ti Pane Ježišu za nádej, ktorú mi dávaš do ďalšieho života. Slzy bolesti sa zmenili na slzy radosti.



Anna



(2)

Po dlhom odhodlávaní sa chcem aj ja podeliť so svedectvom, ako mi dal Pán pocítiť, že nikdy nie som sama. Po uzavretí sviatosti manželstva, nám Boh daroval tri krásne deti. Tretie dieťa sa narodilo, keď sme v manželstve prežívali krízy. Navyše pred dovŕšením 18. mesiaca, lekári uzavreli diagnózu – detská mozgová obrna.

Trápilo ma to ako matku a vždy som si vyčítala, čo som pri tomto dieťati zanedbala, keď sa narodilo takéto. Začala som navštevovať rôznych odborníkov, psychotroníkov, ale aj ja sama som sa dostávala do depresií. Postupne som prichádzala na to, že týmto ľuďom neide o vyliečenie mojej dcéry, skôr o finančný zisk. Dnes som uistená, že tým najlepším lekárom i liekom na všetko je Pán Ježiš, a toto dieťa považujem za obrovský dar pre našu rodinu.

V roku 2000 som prežívala, ako žena a manželka asi najväčšie zranenie v mojom živote – alkoholizmus a nevery manžela. Hrozne to ničilo mňa aj deti. V novembri 2000 som sa zúčastnila v Chrenovci na kurze Filip. Bola som veľmi zranená a Pán sa dotkol môjho chorého srdca, ktoré som vložila do Jeho rúk. Toto liečenie trvalo dlhodobo. Dnes Ho prosím o vzájomnú lásku, pretože jedine obetovanie sa navzájom prináša radosť.

Hoci som sa zúčastnila aj iných kurzov, na každom kurze mi Pán Ježiš ukázal jediný správny krok dopredu, a tým je z mojej strany odpustenie. Bez odhodlania odpustiť, nemôže prenikať Božia milosť do môjho srdca. Pomohlo mi pritom, keď som sa ja postavila na to miesto, kde bol môj manžel a pýtala som sa samej seba, čo by mi mohlo pomôcť dostať sa z tejto situácie. Odpoveď v mojom srdci znela – jedine odpustenie.

Hoci žijeme v rodine vedľa seba tak rozličné povahy, jedine Božou láskou a dotykom tejto lásky nás Pán uzdravuje a pretvára na takých, akých nás On chce mať – hoci to tak bolí.

Ja chválim Pána Ježiša za trpezlivosť a Jeho milosrdnú lásku, ktorou zahŕňa aj našu rodinu. Cítim, že je stále so mnou. V čase krízy Ho prosím, aby mi dal pohľad cez Jeho dlane, lebo iba cez tento pohľad nehľadám na svojom blízkom každú chybičku. Vďačím mu aj za spoločenstvo, za bratov a sestry, s ktorými sa navzájom podporujeme modlitbami.

Za tvoje milosti vďaka ti a chvála Ježišu.



A.

(3)

Rád by som sa podelil o moju skúsenosť, ako Pán zasiahol do môjho života. Mám 37 rokov a som druhý krát ženatý. Moja prvá manželka zomrela, keď sme čakali naše druhé dieťa. Bol to chlapček. Zostala mi po nej dcérka Zuzka. V tom čase som chodil do kostola, ale moja viera bola pramalá. Spoveď 2 x za rok a stačí. So smrťou mojej manželky som sa dlho nevedel zmieriť.

S odstupom času si dal inzerát do KN. Zoznámil som sa s veriacou ženou. Stretli sme sa párkrát, pretože bola zďaleka, ale to nám neprekážalo. Uzavreli sme manželstvo bez veľkej slávy, ale myslím, že o to s väčšou láskou a zodpovednosťou, pretože si nezobrala len mňa, ale aj moju v tom čase 4-ročnú dcérku. Postupne k nám ešte pribudli synček a ďalšia dcérka.

Minulý rok som prežíval veľmi ťažké obdobie svojho života. Napriek tomu, že mne samému to bolo ľúto, musel som svoju najstaršiu dcérku dať do školy v Ľubochni. To znamená, že tam bývala. Reakcia ľudí nenechala na seba dlho čakať. Bývame na malej dedine, aj sme s tým počítali. Moju manželku verejne osočovali, urážali ju cestou do kostola, nadávali jej do macôch... Prerástlo to až do takých rozmerov, že sme uvažovali o presťahovaní, napriek tomu, že máme priestranný byt a pekné prostredie okolo domu. Moja manželka mala skúsenosť so spoločenstvom a tak hľadala niekde na okolí spoločenstvo, ktoré by nám pomohlo. Našla, ale až v Trenčíne. Navštívila ho a veľmi nám to pomohlo. Navštívili sme aj rehoľnú sestru v Nitre. Tá mi už vtedy povedala, že Zuzka bude pre nás cestou k Bohu, čo sa potvrdilo na 100 % (hoci v tej dobe som si samozrejme myslel svoje). Zmenili sme svoj názor, a za ľudí, ktorí nás urážali a ničili naše rodinné šťastie sme sa začali modliť, a vyprosovať pre nich Pánovo požehnanie. Tento rok sa manželka dozvedela o kurze Filip, absolvovala ho a odporučila mne. Nebol som 2 x nadšený, ale aby som ju pochopil, išiel som aj ja. Myslím, že nič lepšie som nemohol urobiť. Začal som navštevovať spoločenstvo, išiel som aj na iný kurz. Snažím sa slúžiť ako môžem, jedine cez Ježiša som poznal kopec nových ľudí, ktorých si veľmi vážim a viem, že inak by som ich nespoznal. Moja dcéra mi robí radosť. Veľmi sa zmenila ku lepšiemu, a teraz viem, že to všetko utrpenie malo svoj význam, ktorý som vtedy nemohol vidieť svojim ľudským pohľadom.

Chválim Ťa Pane Ježišu!



Miloš

4)

Veľmi často, keď sa mi niečo nepodarilo, alebo keď som niekoho sklamala, alebo keď mi niekto vyčítal moje nedostatky, som vinu nehľadala v sebe. Ľahšie mi bolo hľadať vinu u druhých a ospravedlňovať sa vysvetľovaním prečo som konala, ako som konala. Samozrejme vždy mohli za moje správanie rodičia, veď ma predsa vychovali oni. Príčina? Nedorozumenia a neláska medzi nimi ma oberali môj zdravý pokoj a pocit istoty, že som milované dieťa. Nedostatok pochvaly znižovalo moje sebavedomie, čo vo mne vyvolávalo pocit menejcennosti a uzatvorenie sa do seba. Potom nasledovala sebaľútosť, závisť druhým slobodu v prejavoch reči až zlosť na samú seba – neprijatie seba samej...

Prešli roky tých istých pocitov, ktoré sa neustále krútili okolo mňa. Na duchovných cvičeniach alebo aj na kurzoch – napr. Filip som veľakrát odpustila mojim rodičom a prosila som aj ich, aby mi odpustili.

Moji rodičia už nežijú. V modlitbách si často na nich spomínam a prosím Pána Boha, aby ma oslobodil od zlých myšlienok o nich.

Aj pred troma týždňami ma Pán Boh zastavil a zároveň vyliečil. Cez ústa jedného manželského páru som počula vetu: „Rodičia nám dali toľko lásky, koľko mohli, rodičia nám dali len toľko lásky, koľko dostali!“ A vtedy mi to zacvaklo. Uvedomila som si hĺbku každého jedného slova v tejto jednoduchej vete, ktorú som už určite počula, ale počula som ju vtedy ušami a teraz som ju po počula aj svojim srdcom.

Od tejto chvíle som získala pokoj, už neobviňujem svojich rodičov, naopak milujem ich a milujem i seba takú, aká som...

Chvála Ti Pane Ježišu za môj život, za mojich rodičov a za všetko čo som prežila!


Bernarda


(5)

Chcela by som sa v Vami podeliť o svedectvo, keď mi dal Pán pocítiť svoju prítomnosť. Bol už podvečer keď som sa vracala z práce. Bola som veľmi rozrušená pretože na pracovisku aj v tento deň som prežila veľa nepríjemností, ktoré som nezapríčinila ja aspoň nie vedomie, skôr to bol útok na moju osobu. Taktiež sa mi v hlave premietala momentálna situácia doma. Nebolo to nič radostné, pretože dve dospelé deti mi robia veľké starosti. Zvolili si cestu, ktorá nie je správna. Nevedie do večnosti. Odklonili sa od Pána Boha, a žijú bezbožným životom. Pre matku je to hrozný pocit, ktorý sa nedá ani slovom vyjadriť, výčitky svedomia, že som zlyhala vo výchove... To sa musí prežiť. Ako som tak kráčala pešo všetko toto mi vírilo v hlave, do očí sa mi tisli slzy ľútosti... Zdalo sa mi, že ma opustil celý svet. Doma v tom čase ma nečakal nikto a to znásobovalo pocit opustenosti. V tom som si spomenula, že Panna Mária tiež trpela a oveľa viac, tak som sa jej prihovorila: „Matička moja, veď aj Ty si trpela a preto musíš vedieť ako mi je ťažko ako veľmi trpím a všetci ktorých ja milujem ma zrádzajú, prosím Ťa poteš ma, prihovor sa za mňa u svojho synčeka...“ No a potom to prišlo. Len čo som otvorila svoj byt, ktorý bol chladný pretože bol prázdny, zaznel zvuk telefónu. Keď som zodvihla slúchadlo veľmi som sa potešila. Volala mi moja rodná sestrička, vraj už niekoľkokrát volala, pretože mi chcela zablahoželať k mojím zajtrajším meninám, a spustila slová lásky, porozumenie a vrúcneho priania všetkého dobrého. Potom mi pustila skladbu, v ktorej sa spievalo o láske. Tie slová a hudba boli pre mňa ako balzam a zároveň som si uvedomila, že stačí keď sa s dôverou a úplnou odovzdanosťou obrátim či k našej matičke, alebo jej synčekovi vždy sa o mňa postarajú. Mala som pocit, že ústa mojej sestry boli použité na útechu a potešenie, o ktoré som tak úpenlivo prosila. Plakala som od šťastia. Pre nich je všetko možné. Chvála Ti Pane Ježišu!



Anna