Slávnosť všetkých svätých a Spomienka na všetkých verných zosnulých
Nedeľa, 30 Október 2011 13:57
Páter Peter
Katolícka Cirkev si v novembri pripomína dva významné sviatky. Prvým je Slávnosť všetkých svätých (1. november). Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom Slávnosti všetkých svätých.
Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 - 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 - 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých.
Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkov. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je Slávnosť všetkých svätých dňom pracovného pokoja.
Druhým významným sviatkom je spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Tento sviatok nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých. Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí.
Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: sv. spoveď (krátko predtým alebo potom), sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Sv. otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.
Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie obvyklé podmienky.
Zdroj: Direktórium 2005. Liturgická komisia KBS. Trnava. SSV. 2003
|
Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána
Streda, 08 December 2010 21:21
Páter Peter
Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána
Vatikán (8. decembra, RV) - Na Námestí sv. Petra sa dnes zišli tisícky pútnikov, aby si vypočuli príhovor Svätého Otca a pomodlili sa spoločne s ním mariánsku modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI. im povedal:
Drahí bratia a sestry! Dnes naše stretnutie k modlitbe Anjel Pána naberá mimoriadne svetlo v kontexte so slávnosťou Máriinho Nepoškvrneného počatia. V liturgii dnešnej slávnosti zaznieva evanjelium o zvestovaní (Lk 1,26-38), ktoré obsahuje dialóg medzi anjelom Gabrielom a Pannou Máriou. „Zdravas´ milosti plná, Pán s tebou“, hovorí Boží posol a týmto spôsobom zjavuje najhlbšiu podstatu Márie, jej meno, ktorým ju sám Boh poznáva: „Milosti plná“. Tento výraz, ktorý nám je taký blízky už od detstva, pretože ho vyslovujeme zakaždým, keď recitujeme modlitbu Zdravas´ Mária, nám ponúka vysvetlenie mystéria, ktoré dnes slávime. Mária už od okamihu, keď bola počatá svojimi rodičmi, stala sa objektom mimoriadneho obľúbenia zo strany Boha, ktorý vo svojom večnom pláne spásy ju vyvolil, aby sa stala matkou jeho syna, ktorý sa stal človekom a kvôli tomu ju uchránil od dedičného hriechu. A preto sa k nej anjel obracia týmto menom, ktoré doslovne znamená: „odjakživa zahrnutá Božou láskou“, jeho milosťou. Mystérium Nepoškvrneného počatia je zdrojom vnútorného svetla, nádeje a potechy. Uprostred skúšok života a obzvlášť vo všetkých protirečeniach, ktoré človek zakusuje v sebe samom ako aj okolo seba, Mária, Kristova matka, nám hovorí, že milosť je väčšia ako hriech, že Božie milosrdenstvo je silnejšie ako zlo a vie ho pretvoriť na dobro. Bohužiaľ, každý deň sa stretávame so zlom, ktoré sa ukazuje v rôznych podobách vo vzťahoch a v udalostiach, no má svoj pôvod v srdci človeka, v srdci zranenom, chorom a neschopnom uzdraviť samé seba. Sväté písmo nám zjavuje, že pôvodcom každého zla je neposlušnosť voči Božej vôli a že smrť nad nami panuje, pretože ľudská sloboda podľahla pokušeniam Zlého. Ale Boh sa nevzdáva svojho plánu lásky a života: skrze dlhú a trpezlivú cestu zmierenia pripravil novú a večnú zmluvu, spečatenú krvou jeho syna, ktorý aby seba samého obetoval, „narodil sa zo ženy“ (Gal 4,4). Táto žena, Panna Mária, mala už dopredu osoh z vykupiteľskej smrti jej syna a od okamihu počatia bola uchránená od poškvrny viny. Tak aj nám so svojím nepoškvrneným srdcom hovorí: dôverujte Ježišovi, on vás zachráni.
Drahí priatelia, dnes popoludní opäť ako už tradične Márii vzdáme úctu pri pamätníku, zasvätenom Nepoškvrnenej panne, na Španielskom námestí. Týmto nábožným aktom sa stanem interpretom lásky veriacich Ríma a celého sveta k Matke, ktorú nám Kristus daroval. Jej príhovoru zverujem najurgentnejšie potreby Cirkvi a sveta. Nech nám ona pomáha predovšetkým k viere v Boha, k dôvere v jeho slovo, k neustálemu odmietaniu zla a k voľbe dobra.
Benedikt XVI.: Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
Nedeľa, 28 Jún 2009 19:14
Páter Peter
Benedikt XVI.: Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
Vatikán (28. júna, RV) – Benedikt XVI. zameral svoj nedeľný poludňajší príhovor na práve sa končiaci Rok sv. Pavla a nedávno začatý Rok kňazstva. Veriacim prítomným na Námestí sv. Petra sa z okna svojej pracovne prihovoril týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry! Prvými vešperami slávnosti sv. Petra a Pavla, ktorým budem dnes večer predsedať v Bazilike sv. Pavla za hradbami sa uzatvára Rok sv. Pavla, vyhlásený k druhému tisícročiu od narodenia Apoštola národov. Bol to ozajstný čas milosti, v ktorom bola prostredníctvom pútí, katechéz, početných publikácií a rozličných iniciatív opätovne daná do pozornosti celej Cirkvi postava sv. Pavla a jeho neutíchajúci odkaz oživil v kresťanských spoločenstvách na každom mieste nadšenie pre Krista a pre evanjelium. Preto ďakujeme Bohu za tento Svätopavlovský rok a za všetky duchovné dary, ktoré nám priniesol.
Riadením božej prozreteľnosti sa práve pred niekoľkými dňami, 19. júna, na Slávnosť Najsv. Ježišovho Srdca začal iný osobitný rok, Rok kňazstva, a to pri príležitosti 150. výročia smrti - „dies natalis“ – svätého farára z Arsu, Jána Máriu Vianneyho. Je to ďalší duchovný a pastoračný impulz, ktorý, ako som si istý, prinesie nemalé dobrodenia kresťanskému ľudu a osobitne kňazom. Aký je cieľ Roku kňazov? Ako som napísal v liste, ktorý som pri tejto príležitosti zaslal kňazom, Kňazský rok má svojím príspevkom podporiť úsilie všetkých kňazov o vnútornú obnovu za cieľom silnejšieho a presvedčivejšieho evanjeliového svedectva v dnešnom svete.
Apoštol Pavol tu predstavuje žiarivý vzor hodný nasledovania. Nie tak v konkrétnych životných okolnostiach, veď jeho život bol ozaj nezvyčajný, ale v láske ku Kristovi, v oduševnení pre ohlasovanie evanjelia, v oddanej službe spoločenstvám, v uskutočňovaní účinných syntéz pastorálnej teológie. Svätý Pavol je podobne ako aj sv. Arský farár príkladom kňaza bezvýhradne stotožneného so svojou službou, ktorý si uvedomuje, že prináša neoceniteľný poklad, posolstvo spásy, ale nosí ho v „hlinenej nádobe” (porov. 2 Kor 4,7). Je preto silný a zároveň pokorný, vnútorne presvedčený, že všetko je zásluhou Boha, všetko je jeho milosť. „Kristova láska nás drží“, píše Apoštol a to môže byť vhodným mottom každého kňaza, ktorého Duch „spútava“ (porov. Sk 20, 22), aby ho urobil verným správcom božích tajomstiev (porov. 1 Kor 4,1-2). Kňaz musí celkom patriť Kristovi a celkom patriť Cirkvi, ktorej je povolaný zasvätiť sa s nerozdelenou láskou, tak ako manžel, ktorý je verný svojej manželke.
Milí priatelia, vzývajme teraz spolu s orodovaním sv. apoštolov Petra a Pavla aj príhovor Panny Márie, aby od Pána dosiahla bohaté požehnanie pre kňazov počas tohto práve začatého Kňazského roku. Nebeská Matka, ktorú sv. Ján Vianney tak miloval a k láske k nej privádzal svojich farníkov, nech pomáha každému kňazovi roznecovať Boží dar, ktorý v sebe nosí zásluhou posvätnej vysviacky, tak aby rástol vo svätosti a bol pripravený dosvedčovať, ak je to nevyhnutné tak až po mučeníctvo, krásu svojho totálneho a definitívneho zasvätenia sa Kristovi a Cirkvi.“
Posledná úprava ( Nedeľa, 05 Júl 2009 16:18 )
Na zajtrajšej slávnosti národov „Festa dei popoli 2009“ v Ríme sa predstaví aj Slovensko
Nedeľa, 17 Máj 2009 15:56
Páter Peter
Taliansko (16. mája, RV) – „Prijatie, povzbudenie, modlitba, kultúra, gastronómia a divadlo – toto a omnoho viac bude pod názvom „Festa dei popoli 2009“- teda Slávnosť národov, dominovať zajtra v Ríme počas jej 18. ročníka. Tohtoročná téma znie „Rím inými očami“ a po prvýkrát sa na nej predstaví aj Slovensko.
Stretnutie bude zajtra, v nedeľu 17. mája, na priestranstve pred Bazilikou sv. Jána v Lateráne. Sviatok sa organizuje pod patronátom Úradu rímskeho vikariátu pre migrantov a začne sa slávnostným otvorením o 9.00 hod. Potom o 12.00 hod. bude slávená svätá omša v Bazilike, ktorú bude sláviť predseda Pápežskej rady pre duchovnú pastoráciu o presťahovalcov a cestujúcich, Mons. Antonio Maria Vegliò. Stretnutie bude ďalej pokračovať bohatým programom až do večerných hodín.
Slávnosť národov je venovaná viac ako 150 netalianskym skupinám, ktoré sú organizované v centrách a organizáciách prítomných v rímskej diecéze a v provincii Ríma. Aktívne je na ňom zúčastnených viac ako štyridsať etnických skupín, ktoré sa budú angažovať v realizácii kultúrnych, remeselných a gastronomických stánkov, pracovných dielní, výstav, workshopov, folklórnych vystúpení, ako aj náboženského slávenia.
Prvý ročník Sviatku národov sa uskutočnil v roku 1992, pod názvom „Spolu bez hraníc“. Vznikol z vitality charizmy otcov Scalabriniánov v Ríme a konal sa počas 13 rokov vo Farnosti Najvätejšieho Vykupiteľa vo Valmeniane, ktorú spravuje ich kongregácia. Od roku 2005 sa toto stretnutie premiestnilo na široké priestranstvo prestížneho a význačného Námestia sv. Jána v Lateráne.
Posledná úprava ( Nedeľa, 05 Júl 2009 16:18 )
|
|