V podvečer sa deti vrátili do Ablandinsu.  Maximin sa ospravedlnil gazdovi, že neprišiel na obed za ním na druhú stranu úbočia pomôcť kosiť trávu.  Povedal: „Pane, nemohol som prísť za vami, lebo sme s Melániou stretli Krásnu Paniu, ktorá sa s nami dlho rozprávala.“

         „Dobre, poďme teda k hospodárovi Pra a opýtame sa Melánie.“

Rodina Pra bývala v susednom gazdovstve. Na prahu domu stretli babičku. Maximin sa jej opýtal: „Babička Caron, videli ste Krásnu Paniu v oslnivom svetle, keď sa vznášala nad údolím ?“

         O niekoľko minút neskôr v kuchyni, kde sa všetci zišli, Maximin dopodrobna porozprával o udalosti. Hoci hovoril v nárečí a nevedel dobre po francúzsky, zopakoval jej slová bezchybne. Melániu priviedli z maštale a aj ona potvrdila chlapcovo rozprávanie so všetkými podrobnosťami. „ Deti videli Najsvätejšiu Pannu, lebo len ona má v nebi Syna, ktorý vládne!“ zvolala babka Pra.

         Na druhý deň bola nedeľa. Deti doviedli k pánu farárovi. Vypočul si ich rozprávanie už pred svätou omšou. Bol veľmi rozrušený. Hneď pri svätej omši to vyrozprával ľuďom v kostole. Bol dojatý k slzám, rozprával nesúvisle, takže ľudia tomu ťažko porozumeli. Napriek tomu správa sa šírila rýchlo. Ostražitý starosta sa vybral poobede do Ablandinsu, lebo chcel sám vypočuť obidvoch pastierov. No Maximin ukončil práve službu u Petra Selmu a vrátil sa do Corpsu. A tak sa starosta celé popoludnie aj večer snažil prinútiť Melániu, aby odvolala svoje rozprávanie. Sľuboval, vyhrážal sa, ba dokonca chcel zlatom zaplatiť za jej mlčanie.  Ale napokon nič nedosiahol. „Pani mi prikázala o tom rozprávať, a preto nebudem mlčať.“

         Toho istého večera  gazdovia Ján Babtista Pra, Peter Selme a ich sused Ján Moussier rozhodli sa spísať všetko, čo povedala     Najsvätejšia Panna Mária tak, ako im to vyrozprávala Melánia.

         Ich zápis reči Najsvätejšej Márie Panny je prvým písomným dokumentom o zjavení v  La Salette. Dokument má dátum nasledujúceho dňa po zjavení a sú na ňom podpisy všetkých troch gazdov.

         V pondelok šiel starosta do mestečka Corpsu vypočuť Maximina. Vrátil sa odtiaľ presvedčený chlapcovou istotou, úprimnosťou  a zanovitosťou.  Jeho rozprávanie sa dokonale zhodovalo s rozprávaním Melánie.