Rozhodnutie biskupa o pravdivosti zjavenia

 Preskúmať a vyhodnocovať zjavenie Panny Márie je oprávnený biskup diecézy, v ktorej sa udialo. Biskup, ako oficiálny reprezentant celej Cirkvi, v tom prípade zodpovedá za podrobné preskúmanie faktov a ich potvrdenie s prirodzenou istotou, ktorá je spojená s dokázaním týchto faktov. 

     La Salette patrí do diecézy Grenoble. Preto zjavenie v La Salette  skúmal vtedajší biskup Philibert de Bruillard. V osobe tohto vzdelaného a svätého biskupa našlo horlivého zástancu. Pochádzal zo šľachtického rodu. Narodil sa 11. septembra 1765 v Dijone a v roku 1789 bol vysvätený za kňaza. Prvý rok jeho kňazstva pripadol na začiatok francúzskej revolúcie. I keď ho neustále hľadali, pôsobil v pastorácii v Paríži. Utekal z jednej skrýše do druhej a šiel i tam, kam nik nemal odvahu ísť, len aby priniesol prenasledovaným veriacim útechu. Podarilo sa mu dostať aj k uväznenej rodine kráľa Ľudovíta XVI. skôr, ako bola popravená katovou sekerou.

               Po zavŕšení ukrutnej revolúcie, kedy sa zdalo, že aj náboženský život je v koncoch, horlivo pokračoval v práci ako utešiteľ a všade vôkol seba dodával odvahu. Stal sa profesorom teológie v seminári sv. Sulpícia a pôsobil vo viacerých veľkých spoločenstvách ako kňaz.

               V roku 1825 bol vymenovaný za biskupa v Grenoble. Tu zakladal školy a seminár, vybudoval domov pre siroty, obnovoval zničené kostoly. Všetkými spôsobmi sa vo svojej diecéze snažil pozdvihnúť náboženstvo z biedy, najmä prostredníctvom ľudových misií, duchovných obnôv a taktiež povolávaním nových rehoľných spoločenstiev. Svoje veľké súkromné majetky rozdával chudobným a núdznym. Sám žil tak skromne, že po jeho smrti ledva zaplatili výdavky na jeho pohreb.

               Bol jednou z hlavných osobností vtedajšieho Francúzska. Bol skutočne mužom prozreteľnosti. Áno, Panna Mária určite vedela, do akých rúk zverila svoje starosti. Ako málokto iný poznal katastrofálne dôsledky revolúcie: národ bez kňazov a bez kostolov, národ, ktorý nesvätí nedeľu a rúha sa Bohu, národ, ktorý sa už nemodlí a neverí, národ bez Boha.

               Biskup Philibert de Bruillard bol veľkým ctiteľom Panny Márie a v posolstve z La Salette videl odpoveď z neba na dobové problémy, materinské varovanie, aby ľudia nekráčali svojvoľne a bez zodpovednosti pred Bohom cestou výdobytkov techniky. Keď sa dopočul o zázračnej udalosti v La Salette, po prvýkrát

5. októbra 1846, teda 14 dní po zjavení, od farára Melina z Corpsu, ustanovil dve komisie, zložené z katedrálnych kanonikov a profesorov seminára. Títo mali podrobne preskúmať a overiť zjavenie. On sám bol predsedom týchto komisií. Všetky doklady a výsledky posielal do Ríma. Za tento prísny a múdry postoj sa dočkal pochvaly. V dôsledku toho mohol 19. septembra 1851 vyhlásiť svetu: 

-          Zjavenie Panny Márie19. septembra 1846 dvom pastierikom na jednej z hôr Francúzskych Álp, ktorá sa nachádza vo farnosti La Salette, má v sebe všetky črty pravdivosti a veriaci majú oprávnený dôvod uznať ho za isté a hodnoverné.

         Za rozhodujúce uznal nasledovné fakty: 

1. Udalosti z La Salette, ani ich okolnosti, ani ich rýdzo náboženský cieľ sa nedá vysvetliť inými príčinami, len ako Božím zásahom.

2. Zázračné dôsledky udalostí sú svedectvom samotného Boha, ktorý pôsobí zázraky, a takéto svedectvo prevyšuje svedectvo ľudí a ich námietky.

3. Týmto dvom motívom, posúdeným spolu a aj oddelene, treba podriadiť všetko ostatné. Vyvracajú všetky dobre známe námietky a pochybnosti spojené s La Salette.

4. Konštatujem, že prijatie varovaní z neba nás môže uchrániť pred novými trestami, ktoré nám hrozia, preto ďalšie váhanie a tvrdohlavosť nás môžu vystaviť zlu, ktoré sa už nebude dať napraviť. 

                O rok neskôr, v máji 1852, biskup Philibert de Bruillard osobne položil základný kameň chrámu, stavba ktorého v nedostupných horách je dodnes svedectvom veľkej obetavosti ľudí vtedajších čias. 

               S cieľom rozšíriť dôležité posolstvo z La Salette založil komunitu kňazov – misionárov Matky Božej Lasaletskej. Vznik novej rehole považoval biskup za korunovanie svojho životného diela. Jeho poslednou vôľou bolo, aby sa jeho srdce uložilo na svätej hore v chráme Krásnej Panej.          

         Maximin a Melánia splnili svoju úlohu. 19.septembra 1855 nový biskup Grenoble Ginoulhiac povedal: „Poslanie pastierov sa skončilo, začalo sa poslanie Cirkvi.“ Dnes už nespočetné množstvo mužov a žien rôznych národností a z rozličných štátov našlo vo výzve z La Salette cestu k Bohu, mnohí sa obrátili,  prehĺbili svoju vieru, našli silu konať dobro v každodennom živote, našli zmysel svojho spojenia s Kristom a v Kristovi aj ochotu slúžiť ľuďom.